Vážení spoluobčania,

minulý týždeň sme si pietnou spomienkou uctili obete prvej a druhej svetovej vojny. Aj v dnešných časoch je dôležité poučiť sa z histórie, pretože bola to práve svetová hospodárska kríza, ktorá zaviedla svet do najhroznejšej vojny v histórii ľudstva. Dobre sa však zapaľujú sviečky, dobre sa spomína na hrôzy bojov, keď žijeme v mieri, dobre sa s „plným bruchom“ sledujú správy o hladujúcich v Afrike, dobre sa s nostalgiou spomína na zašlú slávu bývalého totalitného režimu, keď žijeme v slobode...V slobode slova, slobode cestovania, slobode vierovyznania, slobode výberu štúdia, práce, uplatnenia sa, ale zároveň v zodpovednosti za vlastné činy.

17. november to nie je len spomienka na obdobie eufórie roku 1989, či hrozné memento fašistickej tyranie z roku 1939. Deň boja za slobodu a demokraciu je pripomienkou všetkých neslobodných režimov vo svete. Aj v 21. storočí existuje veľa miest, kde sú ľudia za svoje názory, či presvedčenie zatýkaní, mučení a popravovaní.
Každé totalitné zriadenie je zlé, bez ohľadu na to, či sa jedná o vládu ľavice alebo pravice, ateizmu alebo totalitnú vládu pod rúškom náboženstva. Na druhej strane žiadna sloboda nemôže viesť k anarchii. Taká sloboda by už nebola slobodou, ale totalitnou vládou chaosu.

Myslím, že je dôležité všimnúť si dnešný deň. Nie tak ako kedysi, keď vládnuca vrstva nahnala ľudí, aby demonštrovala jednotu a silu. Aj v tom je sloboda, že každý sa môžeme k dnešnému štátnemu sviatku postaviť podľa ľubovôle. Nemali by sme však zabúdať na to, čo nám pripomína. Človek si neuvedomuje kyslík, pokým sa nezačne dusiť a podobne je to aj so slobodou. Sme ľudia. Nechcime žiť v klietke, aj keď akokoľvek zlatej a pohodlnej.
Napriek tomu viem, že nie každý z nás má prácu, nie každý má dostatočný príjem na to, aby dokázal zabezpečiť seba a svoju rodinu a nie každý má dostatočný priestor na to, aby mohol realizovať svoje životné sny a predstavy. Každý však má možnosť a príležitosť hľadať také cestičky, aby s trpezlivosťou a odvahou dokázal sám alebo s pomocou blízkych zabezpečiť všetko, čo ku kvalitnému životu potrebuje.
Stará ľudová múdrosť hovorí, že oveľa účinnejšie než dať hladujúcemu rybu, je naučiť ho loviť ryby.

Drahí spoluobčania,

želám nám všetkým, aby sme napriek ťažkej situácii vo svete, v štáte, v našej obci, či dokonca vo vlastných rodinách neklesali na duchu, ale zachovali si nádej v ľudskosť, nádej, že ak budeme rešpektovať jeden druhého a pritom zodpovedne pristupovať k svojmu životu a životu ľudí okolo nás, dokážeme prežiť v radosti a spokojnosti všetky vlády, všetky peňažné meny, dobré aj zlé časy.

Lukáš Piroha
zástupca starostu obce
Hradište pod Vrátnom