Začiatky základnej cirkevnej školy v Hradišti pod Vrátnom sa kryjú so založením farnosti. Je to koniec 16. storočia, najneskoršie začiatok 17. storočia. Škola stála od najstarších čias na briežku, neďaleko farskej budovy, či už tej najstaršej, ktorá zhorela, alebo neskôr stála škola niže terajšej budovy fary.

V tejto budove sa vyučovalo až do roku 1967, kedy bola otvorená nová budova Základnej a Materskej školy. Pôvodná škola stála na mieste terajšej prevádzky podniku Vzorodev Bratislava, v Dolnom konci. V roku 1886 bola generálne opravená.. Byt rektora – učiteľa pozostával z dvoch izieb, jednej kuchyne, jednej komory, z dvoch maštalí a jednej drevárne . K učiteľskému bytu patrila aj stodola. Škola pozostávala z jednej učebne. Učebňa bola dosť veľká, suchá a jasná, dostatočne vybavená. Školským potrebám toho času úplne vyhovovala. Knižnicu, telocvičňu a ihrisko nemala. Ku škole však patrila ovocná škôlka, kde sa žiaci učili ovocinárstvu.
Väčšia prestavba školy a učiteľského bytu bola prevedená v roku 1921. Práca na stavbe sa začala bez povolenia nadriadených úradov. Plány a rozpočet neboli predložené vrchnosti na schválenie. Predstavení obce smelo medzi sebou hovorili:. „Kto nám, vraj, za naše peniaze rozkáže?“. Práve toto bola najväčšia príčina mnohých nepríjemností, ktoré potom nastali. Stará škola sa nemala zvaliť celá, ale len jej časť. Práca bola zadaná staviteľovi, istému Kremečkovi z Moravy, za dojednanú cenu 86 000 Kč. Po začatí stavby sa zistilo, že časť múrov, ktoré sa nemali rozoberať nevyhovovala, a tak sa potom stavalo viac než bolo dohodnuté. Následkom toho sa po zrátaní nákladov zvýšil rozpočet oproti dohodnutej sume z 86 000 Kč na 124 000 Kč. Na uhradenie veľkého obnosu pripravili vtedajší predstavení obce podivný plán. Od každého občana obce požadovali 57 Kč, bez ohľadu na to, či bol chudobný, alebo bohatý. Ďalej žiadali od každej koruny čistého katastrálneho výnosu 18.50 Kč, ako mimoriadnu prirážku. Poplatky bolo ľahko vyrúbiť, ale ťažko vymáhať. Predsa len sa vybralo 94 000 Kč. Chýbalo však ešte 30 000 Kč, ktoré mali zaplatiť cezpoľní občania, vlastniaci pozemky v našom chotári. Medzi nimi bol aj bývalý gróf Pálfi, žijúci v Smoleniciach a vdova Weisová z Osuského. Títo však zaplatiť odmietli a obec ich k tomu donútiť nemohla. Nakoľko škola bola postavená bez povolenia nadriadených úradov a rozpočet tiež nebol schválený, nezostávalo nič iné, ako chýbajúcich 30 000 Kč si požičať od jednotlivcov, ktorí peniaze mali a staviteľa vyplatiť. Veritelia, ktorí obci požičali, dlhší čas nedostávali ani úroky ani istinu, preto chceli obec zažalovať. Neutešený stav trval až do roku 1927, kedy sa záležitosť konečne vyriešila. Nadriadené orgány po dlhom zdráhaní privolili, aby tých 94 000 Kč, ktoré občania zložili ako povinný poplatok na stavbu školy, boli považované ako pôžička. Takto obnos i s úrokami narástol zo 124 000 Kč na 171 000 Kč. Dlh prevzala obecná sporiteľňa v Senici. Naša obec sa zaviazala túto dlžobu amortizovať tak, že bude dvadsať rokov splácať istinu vo výške 8 500 Kč a príslušný 7.25% úrok. Takto neslávne a pre obec nepriaznivo sa skončila stavba školy.

Budova školy nevyhovovala mnohým požiadavkám zákona. Najväčším nedostatkom školy bola chýbajúca III. trieda, ktorej potreba sa ukázala po nastúpení 8. ročnej školskej dochádzky. Prevádzka školy v tejto budove trvala až do roku 1967 , kedy bola slávnostne otvorená nová budova terajšej Základnej a Materskej školy v Hradišti pod Vrátnom. Nová škola bola na svoju dobu moderná, priestranná, svetlá, vybavená učebnými pomôckami.
Objekt školy je rozdelený na dve časti: v prízemí sa nachádza materská škola a na poschodí je dvojtriedna základná škola. Školský areál je dostatočne veľký, patrí k nemu ihrisko a športoviská pre deti základnej i materskej školy. Časť areálu bola vysadená ovocnými stromami.

Prípravné práce pri zahájení stavby školy /výkup pozemkov, výber staveniska/ sa nezaobišli bez ťažkostí. Pre stavbu školy sa vykupovala súkromná pôda, a to pod nátlakom a za smiešnu cenu 0.4 Kčs za meter štvorcový. Aj po prekonaní počiatočných ťažkostí sa stavba zahájila a úspešne skolaudovala 7. januára 1967. Kolaudáciu sprevádzala veľká slávnosti, za účasti veľkého počtu občanov. Deti základnej a materskej školy vystúpili s bohatým programom . O stavbu školy sa zaslúžilo veľa jedincov z našej obce, medzi tých najaktívnejších patrili vtedajší predseda MNV Viliam Filo a predseda družstva Ján Michalička. Aj keď sa vo všeobecnosti uvádza rok založenia školy totožný s rokom založenia farnosti, predsa len máme zmienku o prvom učiteľovi až v roku 1703. Podľa cirkevnej vizitácie bol ním Ján Lukačovič.

V obci Hradište pod Vrátnom riadili chod školy nasledovní pedagógovia:
Ján Lukačovič 1703 - Obec bola povinná raz do roka, obyčajne v dome richtára alebo iného predstaviteľa obce, spraviť hostinu kňazovi a organistovi – učiteľovi. Od školáka mal odmenu 1 zlatku a od obce 2 zlatky.

Juraj Konečný 1731 – Dľa kanonickej vizitácie grófa Zichyho chodil vyučovať aj na Osuské. Jeho plat bol za zvonenie 12 denárov, za pohrebnú omšu 25 denárov, za písanie ohlášok 12 denárov. Od školáka dostal týždenne 25 denárov. Ako organista dostal ročne jeden voz dreva. Jeho plat bol 2 zlaté a 50 denárov a mal v užívaní lúku pri škole.

Augustín Osuský 1753 - z jeho písma je vidieť, že sa vyznal v latine a ďalej i to, že vtedajšia reč priama sa nezhodovala s terajšou. Bola to vlastne čeština, kde tu popretkávaná miestnymi názvami. Avšak ľud hovoril slovensky.

František Osuský 1758 – syn predošlého učiteľa, podpisoval sa „Francisko Oszuszký notárius Loci“ a na listinách ním písaných nezabudol tiež nikdy doložiť „Coram me“. Je treba poznamenať, že mal krásne „švabachské“ písmo. Ním sú písané čiastky starej obecnej knihy, slúžiacej k záznamom kúp a predajov.

Michal Tejfölössy 1788 - dľa kanonickej vizitácie z r. 1788 je zbehlý v obradoch a zvykoch cirkevných, jeho vedomosti sú zodpovedajúce. Statočne účinkuje vo vyučovaní a zvonení. Svojmu kňazovi je poslušný. Plat mal nasledovný : pohrebné zvonenie 12 denárov za každý zvon, omša spievaná 50 denárov, malá omša 25 denárov, z ofery 1/3 a za ohlášky 12 denárov, raz do roka hostinu u richtára, od štvrťkára 5 snopov, od domkára 12 denárov, od obce 4 zlaté, lúku pri farskej lúke, 6 vozov dreva od veriacich. Od školáka, čítajúceho či píšúceho, týždenne dva krajce chleba a 2 polienka. Vyučovalo sa len v zime, žiakov bolo 20. Jeho byt pozostával z dvoch izieb, kuchyne a komory. Jedna izba bola na bývanie a druhá na učenie. Škola stála na mieste terajšieho Vzorodevu. Treba ešte dodať, že za jeho notárstva si obec zadovážila vlastnú pečiatku „Obec Hradiská 1790 S M“. V roku 1811 sa stal jeho syn Jozef Töjfölössy hradišťským kňazom, neskôr dekanom, účinkoval tu až do svojej smrti v r.1846. Michal Töjfölössy zomrel v r.1827.

Michal Jedlička 1828 - 1869 - zať predošlého Michala Töjfölössyho. Prvý písomný záznam je z roku 1829, kde je podpísaný „Per Michaelem Jedlicska Juratum Notárium“. Názov obce je uvádzaný ako „HRADISSCŠE“.

Štefan Jedlička 1869 - 1891 - syn predošlého učiteľa.Tento už notárom nebol, nakoľko bol v Jablonici zriadený okružný Notariát pre Jablonicu, Osuské a Hradište. Dňa 10. októbra 1869 bol požiadaný Ostrihomský arcibiskup o určenie Štefana Jedličku za učiteľa. Štefan Jedlička bol učiteľom s diplomom, ovládal maďarčinu. Dňa 25.1.1891 zomrel.

Viktor Janda 1891 - 1912 Menovaný pochádzal z učiteľskej rodiny. Narodil sa 2.9.1866 v Dechticiach. V roku 1885 obdržal diplom v Maďarskom štátnom učebnom ústave.. Bol spôsobilý vyučovať v jazyku maďarskom, slovenskom i nemeckom. Dňa 7.2.1891 nastúpil do Hradišťa. Jeho plat bol 658 zlatých. Bol učiteľom moderným a agilným, zriadil detskú opatrovňu a viedol spolok hasičov. Bol členom stavebnej komisie, agitoval pri stavaní železničnej dráhy a na dobrý príklad prepustil k vyvlastneniu i učiteľskú lúku /volanú organistov klín/ pre železničnú stanicu. Bol prvým učiteľom, ktorého Ostrihomská cirkevná vrchnosť stanovila za správcu školy. Bol učiteľom dobrým, jediný neduh, ktorý mal, bolo to,že silne maďarizoval, avšak domácnosť mal slovenskú. Vyučoval v škole zo slovenského šlabikára a potom maďarsky. Deti, ktoré vyšli školu, vedeli sa pekne dohovoriť po maďarsky. Treba poznamenať, že školu za účinkovania učiteľa Jandu vtedajší školdozorcovia držali v župe Nitrianskej na prvom mieste.

Eugen Janda 1912 - 1915 - syn správcu Viktora Jandu. Do Hradišťa nastúpil 1.3.1912. Bol učiteľom príkladným a neúnavným, mimo učiteľstva sa nezaoberal ničím iným. Pre jeho veľmi milú, tichú povahu, dobrosrdečnosť, pravdumilovnosť, pracovitosť, obetavosť a ochotnosť, taktiež pre schopnosti a humánnosť, bol nadmieru obľúbeným u ľudí. V roku 1913 nastúpil vojenskú službu. Padol na ruskom fronte, ako poručík v auguste 1915. Bol si na vine sám, lebo sa nechcel priznať, že je ranený a nastúpil do boja, kde padol. Za jeho neprítomnosti viedol celú školu Viktor Janda.

Jozef Krajčo 1915 - 1932 Dňa 22.11.1915 bol zvolený za učiteľa. Narodil sa 10.5.1895 v Jablonici. 27.6.1914 obdržal diplom na štátnom učebnom ústave v Modre. Od 1.12.1915 nastúpil do Hradišťa. Plat mal 1200 korún. Učiteľ Krajčo mal viaceré spory s miestnym farárom Ernestom Bokorom. Je autorom veľmi dobre napísanej učiteľskej kroniky. V roku 1932 bol vymenovaný za učiteľa na meštianku do Šamorína.

Ervín Velba 1919 - 1921 Rodák z Dobrej Vody, narodil sa v roku 1897. Do Hradišťa nastúpil 27.10.1919 po skončení vojenskej služby. Svoje účinkovanie ukončil 20.2.1921, kedy prešiel do Borského sv. Mikuláša.

Ján Velba 1921 - 1953 Po skončení meštianky v Trnave bol prijatý do preparandie Modranskej, kde obdržal učiteľský diplom s vyučovacím jazykom maďarským i slovenským. Od 1.9.1932 sa učiteľ Velba stáva po odchode Jozefa Krajču správcom školy. Bol ním až do roku 1953, kedy bol odvolaný. Učiteľskú dráhu ukončil v roku 1958. V našej obci pôsobil 37 rokov.

Mária Holická 1953 - 1957 Pochádza z Jablonice. Do Hradišťa nastúpila po správcovi Velbovi. Prišla sem zo strednej školy z Dojča a prevzala III. triedu /3 – 5 ročník/. Prípravný ročník vyučovala Anna Dzurová. Dňa 1.9.1957 na vlastnú žiadosť prechádza na II. stupeň do Jablonice.

Anna Mrázová 1956 - Rodáčka z Hradišťa pod Vrátnom, za slobodna rodená Harajová. Mala kvalifikáciu pre II. stupeň. V Hradišti vyučovala prvý ročník. S jej príchodom sa rozšírilo pestovanie kvetín a vybudovali sa dva skleníky i nové školské políčko.

Ladislav Košinár 1957 - 1958 bol menovaný na miesto pani učiteľky Márie Holickej. Od 1.9.1958 bol preložený za riaditeľa na Základnú školu v Sobotišti.

Ľudovít Dobiáš 1958 - 1962 Stal sa novým riaditeľom školy po Ladislavovi Košinárovi. Predtým učil na základnej škole v Jablonici. Riaditeľ Dobiáš sa okrem svojej pedagogickej činnosti veľmi angažoval v oblasti kultúry, hlavne pri nacvičovaní divadelných hier, s ktorými zaznamenali veľmi dobré výsledky a úspechy aj v okolitých obciach. V spolupráci s Miestnym národným výborom a predsedom družstva Jánom Michaličkom veľmi usilovne pracovali na príprave výstavby novej budovy školy.

Štefan Ušiak 1963 – 1973 Do Hradišťa nastúpil zo základnej školy v Turzovke /okres Čadca/. Pochádzal z Poriadia. Bol ustanovený do funkcie riaditeľa školy, ktorú prevzal po Marte Vachovej – Burianovej. 10.11.1972 bol ONV- odborom školstva preradený na ZDŠ Vrbovce. 10.júla 1973 ho žiaci, učitelia a občania Hradišťa pod Vrátnom odprevadili na poslednej ceste. Zomrel náhle vo veku 36 rokov.

Darina Blažková od r. 1973 - 2004 Menovaná pochádza z Jablonice. Na ZDŠ Hradište prišla zo ZDŠ v Prievaloch. Od 1.9.1973 bola vymenovaná za riaditeľku školy a bola ňou až do roku 2004. Počas pôsobenia v Hradišti si doplnila pedagogické vzdelanie na PF UK v Trnave. Počas svojej učiteľskej dráhy vychovala veľa detí z Hradišťa a ku cti pani riaditeľky patrí to, že naše hradišťské deti pri prestupe na druhý stupeň patrili a patria vždy medzi lepších žiakov.

Štefánia Gašparíková od 16.8.2004 Menovaná pochádza z Myjavy a na post riaditeľky školy sa dostala na základe výberového konania. Do funkcie bola menovaná 16.8.2004 na obdobie do roku 2009. Menovaná nastúpila zo základnej školy z Brezovej pod Bradlom. Má aprobáciu na prvý stupeň. Príchodom novej riaditeľky sa zaviedla právna subjektivita školy a tak škola si hospodári po svojom. Riaditeľka Gašparíková výrazne pozdvihla školu v povedomí domácich ľudí, tým , že v priebehu celého roka aktívne deti pracovali a zapájali sa do spoločenského života v obci.

História našej školy je veľmi rozsiahla a je verným obrazom doby, v ktorej jednotliví učitelia žili, učili a pôsobili. V prvopočiatkoch učitelia boli jednými z mála v obci, ktorí vedeli čítať i písať. Ich práca bola neraz neľahká, no boli to práve učitelia, ktorí dokázali v ťažkých dobách pozdvihnúť úroveň národa, jeho kultúru a posilniť tak sebavedomie ťažko skúšaných ľudí v našej obci. Aj v dnešnej dobe veľká väčšina obyvateľov Hradišťa pod Vrátnom chová v úcte všetkých učiteľov, ktorí položili základy vzdelanostnej úrovne nášho obyvateľstva. O tom, že ich práca nebola márna, hovoria vysoko postavení a vzdelaní Hradišťania doma i vo svete.