Vytlačiť
Návštevy: 9254

O počte obyvateľov sa v dávnejšej minulosti sa neviedli presné záznamy. Vrchnosť, či už panskú, alebo krajinskú, zaujímali iba súhrny daňových poplatníkov. Keďže v stredoveku (do roku 1526) a aj na začiatku novoveku sa daň vyrubovala na každú sedliacku bránu, staré súpisy zo 16. storočia udávajú iba počty brán v jednotlivých obciach, neskôr sa spisovali počty domov, komínov a od začiatku 18. storočia sa stoliční úradníci snažili popísať, koľko bolo v každej obci rodín.

Prvé moderné sčítanie ľudu na našom území sa robilo až za panovania cisára Jozefa II. v rokoch 1784-1787. Od 17. storočia zapisovala aj cirkev počet veriacich, pravda v okruhu celej farnosti a tak čísla pre jednotlivé obce si môžeme z týchto údajov iba odvodiť. Najstarší údaj o počte domov v Hradišti pochádza ešte z konca 16. storočia, V roku 1598 sa v Nitrianskej stolici vykonal súpis domov za účelom zdanenia. V Hradišti (Hradistia) napočítali 52 domov. Počet obyvateľov môžeme len odhadnúť , ale pri priemernom počte 6-7 ľudí v jednom dome mohlo tu žiť asi 300-350 ľudí. Hradište patrilo v tej dobe medzi stredne veľké obce. V susednom Osuskom bolo 54 domov, v Prietrži 110, v Kunove 31, v Chtelnici ale 152, na Brezovej na počítali 111 domov , v Jablonici 85. Senica nebola ani štyrikrát ľudnatejšia ako Hradište, stálo tu 180 domov.

V roku 1601 sa vykonal ďalší súpis domov. V Hradišti stálo 41 domov, ktoré sa zdaňovali. Oproti stavu z pred troch rokov ubudla pätina domov. Okolitý kraj postihol v roku 1599 vpád Tatárov a z toho dôvodu domov bolo všade menej. V Sobotišti stálo 61 domov, v Osuskom 35, v Hlbokom 40, v Jablonici ubudla takmer polovica domov a bolo ich tam 43, v Kunove 24, v Chtelnici 107 domov. Aj z týchto útržkovitých údajov si môžeme urobiť predstavu v akých ťažkých a zložitých pomeroch žili naši predkovia pred štyrmi storočiami.

Podľa podrobného súpisu Nitrianskej stolice z roku 1753 žilo v Hradišti 120 rodín, teda počet obyvateľov bol už oproti prelomu 16. a 17. storočia dvojnásobný a odhadujeme ho na 700. okolo 700. Hradište bolo v tej dobe už pomerne ľudnatou obcou. Mestečko Senica nemalo v tej ani dvojnásobok obyvateľov, keďže podľa súpisu tam žilo 218 poddanských rodín. Pravda k nim treba pripočítať ešte niekoľko šľachtických rodín, ktoré v tej dobe v Senici žili. V Jablonici trvalo bývalo v tom istom roku 216 rodín, v Osuskom 114 rodín, v Čáčove 88 rodín, v Prietrži 112 rodín a v Bukovci 156 rodín.

V roku 1784 sa uskutočnilo už spomínané riadne sčítanie obyvateľstva. Jeho výsledky sú pomerne spoľahlivé, lebo sčítací komisári postupovali podľa jednotných inštrukcií a zapísali každého obyvateľa príslušného do obce. Podľa údajov Jozefínskeho sčítania v Hradišti stálo 119 domov, v ktorých dohromady žilo 203 rodín. Celkový počet obyvateľov bol 1136. Keďže sčítanie sa robilo hlavne z vojenských dôvodov, podrobne sa zisťoval počet osôb mužského pohlavia, bolo ich 559, osôb ženského pohlavia bolo o čosi viac- 577. Ženatých mužov napočítali 217 a slobodných 342. Na prelome 18. a 19. storočia si obec udržiavala pomerne vysoký počet obyvateľov. Od tej doby postupne klesal, i keď domov pribúdalo. V roku 1802 tu žilo 1135 obyvateľov. Dnes, v roku 2002, tu žije len 697 ľudí. Je však veľa obcí na Slovensku, v ktorých ubudli aj štyri pätiny z pôvodného počtu obyvateľov.

Tieto ukazovatele stoja na zamyslenie, veď matriky pokrstených ukazujú, že kedysi sa tu narodilo ročne 40 –45 detí. No pri veľkej natalite týchto rokov bola i veľká úmrtnosť, takže neraz i z tak silného ročníka zostalo 10 –15 detí. Je samozrejmé, že lekárska veda tých čias nebola na tak vysokom stupni ako je dnes. No i to je pravda , že v tom čase ísť k lekárovi bolo prepychom a v dávnejších dobách lekára vôbec nebolo. I starostlivosť samotnej rodiny a spoločnosti o najmladšie pokolenie nebola ani zďaleka na takej úrovni ako je dnes. To sú objektívne príčiny vysokej úmrtnosti. A tak nečudo, že záškrty, zápaly pľúc, osýpky, kiahne, týfus, ale aj tuberkulóza a mnohé iné choroby boli metlami, ktoré zametali mladé púčky detských životov do tmavých hrobov.

Príčiny vysokej natality v minulosti je možné vidieť v tom , že voľakedy každý nový člen rodiny bol aj novou pracovnou silou v hospodárstve, v domácnosti, v lesoch..... V sedemdesiaych a osemdesiatych rokoch 20. storočia sa natalita v celej obci pohybovala medzi 8 – 15 deťmi. Ak si pritom uvedomíme ,že počet zomrelých z roka na rok stúpa pre priemerný vysoký vek našej obce vychádza nám celkom logický výsledok : táto malá , milá a rázovitá obec na našom Záhorí vymiera!

Na tento smutný zjav vplývajú aj iný činitelia . V prvom rade je to vplyv „brezovska“ a myjavska“ – jedno - dvojdetných rodín. Nemalú úlohu v tejto nepriaznivej situácii dediny zohráva i skutočnosť, že rodičia sa usilujú maximálne zabezpečiť po stránke materiálnej svoje deti . A to si pri viacerých deťoch netrúfajú.
Žiaľ nemožno obísť ani takého činiteľa, ako je túžba po vyžití sa. Ono rímske „ Carpe diem“ využi deň , v modernejšej forme má tu tiež svoj odraz. Pohodlie za každú cenu ,tak by sa to tiež dalo vyjadriť. Tak či onak – i v tejto oblasti väzí problém nízkej natality. Je tu ešte jedna veľmi vážna skutočnosť a ktorá má lví podiel na populačnom úpadku našej rázovitej obce Hradište pod Vratnom: odchod mladých do miest . A tak mestá rastú i mladnú a naše dedinky upadajú stárnu , zvlášť odľahlé , ktoré sú ďaleko od miest.

Odliv mladých rodín do miest bol charakteristický aj pre roky 80.–90. Obec nedokázala vytvoriť také podmienky v rámci IBV /individuálna bytová výstavba/, ktoré by umožnili mladým rodinám postaviť si rodinné domy a tak zákonite mladé rodiny odchádzali tam kde dostali byty či už podnikové v Brezovej pod Bradlom, alebo družstevné v Senici. V obci zostávalo čoraz viac starších ľudí na dôchodku. Určitú zmenu prinieslo posledné desaťročie 20. storočia kedy prišlo k rapídnemu nárastu cien bytov a tak čoraz väčšia časť mladej populácie si jednoducho nemohla dovoliť zakúpiť byt v meste. Mladé rodiny zostávajú bývať v obci u svojich rodičov a tak v niektorých domoch dnes žijú aj štyri generácie . Pre názornosť uvádzame na konci 20 . storočia sa v našej obci priemerne narodí od 4 – 6 detí a zomiera priemerne 12 –14 obyvateľov. Klesajúca tendencia počtu obyvateľov Hradišťa Pod Vratnom nie je problém len samotnej obce dnes to je problém celoslovenský ba aj celoeurópsky.

A teraz aspoň niekoľko vybraných rokov podľa kanonických vizitácií, schematizmov, kroník, štatistík a lexikonov, ako stúpal a klesal počet obyvateľov Hradišťa:

 

Rok Počet domov Počet obyvateľov Poznánka
1 598 52 asi 350  
1 601 41 asi 300  
1 715   asi 500  
1 720   asi 280  
1 731   1 285 / vrátane filiálky Osuské /
1 754   1 491 / vrátane filiálky Osuské /
1 784 119 1 136  
1 788   1 123  
1 802   1 135  
1 817   1 107  
1 837   1 092  
1 850   1 113  
1 880 150 994  
1 892 152 1 039  
1 896   1 045  
1 898   1 039  
1 910 212 1 042  
1 912   1 080  
1 927   1 025  
1 930   1 090  
1 935   1 085  
1 940   1 084  
1 947   1 062  
1 968   1 010  
1 973   980  
1 980   850  
1 990   751  
2 000   705  
2 001   701  

 

Moderné sčítania ľudu, organizované uhorskou vládou od roku 1880 uvádzali vo svojich štatistických prehľadoch aj národnostné i náboženské zloženie obyvateľov jednotlivých obcí. Všetky dostupné údaje svedčia o jednom Hradište bolo aj v minulosti obcou slovenskou a z hľadiska vierovyznania katolíckou. Pravda maďarská štátna idea neuznávala pojem národnosť a preto v uhorských štatistikách udával len materinský jazyk. V roku 1880 si z celkového počtu 994 obyvateľov slovenčinu ako materinský jazyk udalo 933 obyvateľov Hradišťa, iba jeden uviedol maďarčinu za materinský jazyk a šestnásti nemčinu. 15 obyvateľov malo iný jazyk, pravdepodobne to bola rómčina, a 29 nemluvniat do jazykovej štatistiky nezahnrnuli. Čo sa týka náboženského vierovyzania v obci bolo 969 katolíkov, 11 evanjelikov, 14 židov.

V roku 1892 malo Hradište 1039 obyvateľov, z nich sa 1020 hlásilo za Slovákov 14 za Nemcov a piati udali inú národnosť. 1011 bolo rímskokatolíckemu náboženstvu, ďalej tu bolo 16 evanjelikov a 12 židov. Ani obdobie tuhej maďarizácie na začiatku 20. storočia nemalo veľký vplyv na národnostné zloženie obyvateľov obce. V roku 1910 tu žilo 1042 ľudí, z nich sa 978 hlásilo za Slovákov, 15 za Maďarov, 8 za Nemcov a 41 za Cigánov. Katolíkov bolo 1027, evanjelikov 7 a počet ľudí židovského vierovyznania bol 8. Je zaujímavé, že počet židov v 19.sStoročí postupne klesal, v roku 1850 ich tu ešte napočítali 20. Stagnácia počtu obyvateľstva, ba jeho mierny úbytok počas 19. stročia, teda v období, keď väčšina obcí na Slovensku zaznamenáva pomerne veľký populačný vzrast, svedčí o tom, že hospodársky sa Hradišťanom horšie darilo ako v predczhádzajúcej dobe.

Na základe posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov zo dňa 26.5.2001 žije v obci Hradište pod Vrátnom 701 obyvateľov z toho 334 mužov a 367 žien.

 

Podľa národnosti žije v obci
Slovenská národnosť 680 občanov
Maďarská národnosť 7 občanov
Rómska národnosť 3 občania
Česká národnosť 11 občanov

 

Podľa náboženského vyznania
Rímsko - katolícka cirkev 627 občanov
Evanjelická cirkev 27 občanov
Grécko - katolícka cirkev 1 občan
Bez vyznania 46 občanov

 

Podľa údajov o domoch a bytovom fonde je v obci 310 domov z toho je 221 rodinných domov a 89 domov je neobývaných.